Mnoho kvalitných potenciálnych žiadateľov o dotáciu nemá odvahu zapojiť sa do procesu prípravy a predloženia projektu. Ide najmä o žiadateľov zo súkromného a tretieho sektora. Porozprávali sme sa preto s Jánom Hámorníkom, ktorý má s čerpaním dotácií bohaté skúsenosti, aby motivoval potenciálnych žiadateľov o dotácie a poradil im, ako sa do procesu žiadania úspešne zapojiť.
Slovenská republika má už viac ako 10 rokov možnosť čerpať dotácie, avšak stále existuje veľká skupina subjektov, ktoré sa do procesu žiadania o dotácie nezapojili. V čom vidíte príčinu?
Dôvody sú rôzne. Častým dôvodom je údajný nedostatok času. Ak sa venujem svojej profesii, najmä na podnikateľskej úrovni, som plne zaneprázdnený operatívnou a manažérskou agendou a nezostáva mi čas ani na svoju rodinu, nieto na akýsi projekt, z ktorého vôbec nemusí nič byť. Je to legitímny argument, avšak všetko je otázka priorít a kvalitného time managementu. Veľa podnikateľov si vôbec nevie predstaviť, že by si za jeden pracovný týždeň našli 2 hodiny svojho času na iné ako na obvyklé pracovné aktivity. Predstavme si však situáciu, ktorá síce nie je pozitívna a nikomu ju neprajem, ak by nám v dôsledku zdravotných problémov alebo úrazu nariadil lekár pracovať maximálne dva dni do týždňa. Museli by sme sa vážne zamyslieť, aké činnosti budeme vykonávať naďalej a aké jednoducho robiť prestaneme. Veľa podnikateľov a zamestnancov si neuvedomuje, že rovnako dôležité je mať nielen zoznam činností, ktoré musím robiť, ale i zoznam vecí, ktoré by som robiť nemal, pretože ma iba oberajú o čas a nevedú k žiadnym výsledkom. Ak by som si teda mal vybrať, či sa budem venovať 20 hodín pracovného času činnosti, ktorej výsledkom môže byť získanie nenávratnej finančnej pomoci vo výške 500 000 eur, alebo účasti na neproduktívnych firemných meetingoch či stretnutiam s klientmi, ktorí ani nie sú mojou cieľovou skupinou, a teda moje služby alebo produkty si aj tak nekúpia, vyberiem si prvú možnosť.
V tejto súvislosti by bolo azda užitočné spomenúť tzv. Paretov princíp 80 ku 20, ktorý hovorí, že 80 % svetového bohatstva vytvára len 20 % svetovej populácie alebo 80 % zisku firmy je vytvorený len 20 % zákazníkov alebo produktov. Toto pravidla by sa dalo rovnako výstižne aplikovať aj na pracovné úlohy a mohli by sme konštatovať, že 80 % pracovných výsledkov je produktom 20 % nášho pracovného času. Znamená to, že až 80 % nášho pracovného času venujeme neproduktívnym činnostiam. Výkonnosť nemusí vždy znamenať vyššiu efektivitu. Odporúčam teda odhaliť tieto nevýkonné činnosti, eliminovať ich a namiesto nich sa venovať písaniu žiadostí o dotáciu. Čas je najvzácnejšia komodita, ktorú máme.
Teda nedostatok času vidíte ako hlavný dôvod, prečo sa veľa organizácií nezapája do procesu žiadania o dotáciu?
Ide len o jeden z mnohých dôvodov. Veľa potenciálnych žiadateľov si myslí, že dotácie sú len pre „vyvolených“ a nemá zmysel o ne žiadať. Je síce pravda, že ak by sme spravili hlbšiu analýzu, zistíme, že existujú subjekty, či už firmy alebo obce, ktoré získali dotáciu viackrát. Neznamená to však, že by mali dotácie vopred „sľúbené“. Mnohé firmy skúšajú šťastie dlhodobo vo viacerých grantových schémach. Firma, ktorá získala dotáciu dvakrát, možno v skutočnosti podala osem žiadostí. Použil by som opäť prirovnanie, a to s hádzaním mincí do automatu. Ak budem často hádzať, raz niečo z automatu vypadne. Štatistika jednoducho nepustí. Ak budem skúšať šťastie, raz sa to určite podarí. Argumenty niektorých žiadateľov, že celý systém je vopred dohodnutý, sú iba výhovorky. V súčasnosti sú hodnotiace kritériá v mnohých operačných programoch nastavené tak, že si hodnotiteľ nedovolí, resp. nemá legitímnu možnosť, ako „potopiť“ dobre napísaný projekt pre kvalitného žiadateľa. Pod kvalitným žiadateľom mám na mysli napr. firmu s dobrými hospodárskymi výsledkami, skúsenosťami v danom odbore a kvalitným personálom. Rovnako platí, že si hodnotiteľ nedovolí dať veľa bodov projektu, ktorý je postavený na „vode“. V praxi ide často o schránkové firmy bez akejkoľvek ekonomickej aktivity.
Čo by ste odporučili potenciálnym žiadateľom o dotáciu, ktorí stále váhajú?
Nerád by som zachádzal do technických detailov a procesných krokov žiadania o dotáciu, avšak moja rada je – určite to skúste. Veď čo najhoršie sa mi môže stať v prípade neúspechu? Čo môžem stratiť? V prípade, že môj projekt podporený nebude, stratím niekoľko hodín mojej práce, i keď aj to nie je celkom pravda. V praxi sa často stáva, že žiadosť o dotáciu je schválená na druhý alebo tretí pokus. Ak teda nie je môj projekt schválený v prvom kole, nič sa nedeje. Opravím alebo doplním moju žiadosť podľa stanoviska od hodnotiteľa a je dosť pravdepodobné, že na druhý pokus môj projekt už schválený bude. Vytrvajte, až pokiaľ neuspejete.
Potenciálnym žiadateľom by som taktiež odporučil, aby začali hneď. Nikdy nie je ten správny čas. Zajtra znamená nikdy, treba začať hneď. Mnoho ľudí prípravu projektu spravidla odkladá, kým dokončia “dôležitejšie“ úlohy. Nakoniec s projektom ani nezačnú, pretože vyhodnotia, že času na prípravu je málo. Zvyk neustále niečo odkladať na zajtra teda marí šancu na úspech.
Očakávajte pozitívny výsledok. Šťastie nie je náhoda, musíte si ho privolať. Veľa firiem, ktoré sa zapoja do procesu žiadania o dotáciu, po prvýkrát ani neverí, že by práve ich projekt mohol byť podporený. Má to za následok, že predložia projekt, ktorý ani nezodpovedá ich potrebám. Po následnom schválení sa dostanú do stresu a snažia sa meniť parametre schváleného projektu (termíny, výsledky, merateľné ukazovatele). Často je už neskoro. Odporúčam teda, ak sa pustíte do prípravy projektu, verte v úspech. V opačnom prípade s projektom ani nezačínajte.
V tejto súvislosti by som ešte spomenul, že je dôležité, aby ste akceptovali vyhodnotenie Vášho projektu a zobrali si z neho ponaučenie. Ľudia, ktorí nevedia prijať žiadnu kritiku, nemôžu byť úspešní. Ak Vám teda hodnotiteľ niečo vyčíta a vidí v niektorej časti projektu slabú stránku, pokúste sa to v ďalšom kole zmeniť bez ohľadu na to, či sa Vás to osobne emočne dotkne alebo nie. Neúspechy nie sú zlyhanie, je to spätná väzba.
Mnoho ľudí má strach pustiť sa do písania projektu, pretože sa obáva, že na to odborne a mentálne nemajú. Uznávam, nejde o jednoduchú prácu, ale na druhej strane to nie je ani jadrová fyzika. Ak si naštudujem všetko potrebné a budem trpezlivý pri spracovaní jednotlivých častí, mal by som byť schopný spracovať žiadosť o dotáciu na priemernej úrovni. S projektovými skúsenosťami je to ako s módou, dnes vedú k úspechu, zajtra sú nepotrebné.
Časopisu GRANT rady poskytol: Ján Hámorník
Foto: StockSnap.io