„Vytŕčať z davu“ sa oplatí najmä v rámci dotačných schém, kedy sa od projektových zámerov vyžaduje určitá miera inovatívnosti. Určitú logiku, štruktúru a úpravu by, samozrejme, mal mať každý projekt, avšak predovšetkým vo výzvach zameraných na podporu výskumu a inovácií, kde môžeme pozorovať veľkú konkurenciu rôznorodých, kvalitných a skutočne nápaditých zámerov, je dobré okrem štandardných kritérií definovaných výzvou spĺňať aj tie „nadštandardné“. Sú nimi vysoká prepracovanosť obsahu a precízna formálna úprava textu.

Akýkoľvek – aj prevratný – zámer stráca na kvalite, ak nie je dostatočne objasnený, je opísaný iba vo všeobecnej rovine a zachytáva iba základné súvislosti. V projekte nemusíme a ani by sme nemali hodnotiteľa zasypať odbornými výrazmi, ale pri opisovaní svojho zámeru by sme mali byť čo možno najviac konkrétni tak, aby aj človek nepôsobiaci v danej oblasti dokázal posúdiť kvalitu myšlienky, pochopiť spôsob riešenia a prínos nášho zámeru. Používaním termínov možno preukážeme svoju osobnú fundovanosť, avšak hodnotiteľovi budú naše slová cudzie, v dôsledku čoho sa mu náš zámer nemusí zdať až tak dobrý.

Základom pri tvorbe projektu je teda:

Jednoduchosť – uprednostňovanie jasného a prostého opisu zložitých procesov a súvislostí pred používaním cudzích slov a termínov. Výskumné projekty hĺbkou svojho riešenia a špecifickou problematikou často zachádzajú za hranice pochopiteľnosti „bežných“ ľudí, preto je vhodné používať kratšie vety, príklady, porovnania či zmieňovať sa o tom, ako sa opisované procesy prejavujú v reálnom svete. Pri tvorbe nášho zámeru by sme mali myslieť na to, že hodnotiteľ, aby mohol náš zámer adekvátne posúdiť, musí mu rozumieť a našou úlohou je mu v tom čo možno najviac pomôcť.

Stručnosť – neznamená všeobecný, nič nehovoriaci opis iba základných súvislostí, ale uprednostnenie zhutnených konkrétnych informácií pred vágnymi, neustále sa opakujúcimi frázami. Niektoré záväzné formuláre, na ktorých sa predkladajú projektové zámery, majú obmedzený počet znakov, v dôsledku čoho môžu mať žiadatelia problém dostať do projektu všetko podstatné alebo, naopak, rozsah formulárov daný nie je a vtedy majú žiadatelia tendenciu opisovať to isté inými slovami aj niekoľkokrát. V oboch prípadoch – aj keď počet povolených znakov zadaný je, ale aj keď nie je – odporúčame žiadateľom odpovedať si na 6 základných otázok: kto? čo? kedy? kde? ako? prečo? a podľa toho, koľko znakov majú v rámci formulárov k dispozícii, svoje odpovede rozviť alebo skrátiť. Po zodpovedaní uvedených otázok sa nemôže stať, že podstata zámeru nebude zrejmá.

Výstižnosť – zachytenie všetkého, čo by mohlo hodnotiteľa zaujímať. Predpokladáme, že žiadateľ sa svojmu riešeniu nezačína venovať vďaka vyhlásenej výzve, ale na danej téme, danom riešení pracuje už roky, a teda sa bežne stretáva s rôznymi otázkami ku svojmu zámeru. Odpovede na tieto otázky by mal poskytovať aj samotný projekt, keďže žiadateľovi sa z jeho pozície môže zdať mnoho skutočností zrejmých a ani by nemal potrebu sa o nich v projekte zmieňovať, no nezainteresované osoby môžu práve tieto otázky považovať za podstatné a ich nezodpovedanie môže byť považované za nedoriešené, slabé miesto v zámere.

Zrozumiteľnosť, logickosť a prehľadnosť myšlienok žiadateľa môže výrazne zvýšiť precízna formálna úprava textu – používanie odsekov, odrážok, číslovaných zoznamov, podnadpisov, grafov, tabuliek, schém, obrázkov, fotografií a aspoň 2, ale maximálne 3 typov písma (napr. klasické, hrubé a podčiarknuté). Vhodné je v závere rozsiahlejších, náročnejších častí uvádzať súhrn najdôležitejších informácií, napríklad v odrážkach. Samozrejmosťou je záverečná kontrola hotového projektu. Odporúčame dať projekt prečítať aj nezainteresovanej osobe – kolegovi či známemu, keďže autorovi projektu často chýba nadhľad, v dôsledku čoho si nemusí všimnúť podstatné skutočnosti, napr. chýbajúce či sporné informácie.

Autor: Ivana Oravcová

Foto: Magdeleine