Okrem dvoch základných strategických dokumentov – územného plánu (relevantné pre obce nad 2 000 obyvateľov) a programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja – majú samosprávy povinnosť vypracovávať tiež parciálne strategické dokumenty. Jedným z nich je aj komunitný plán sociálnych služieb, ktorý úzko súvisí a nadväzuje práve na plán rozvoja, avšak svojím zameraním je orientovaný výhradne na sociálnu oblasť. Napriek tomu, že povinnosť vypracovať komunitný plán vyplýva samosprávam zo zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, viaceré ho stále nemajú alebo o tejto svojej povinnosti nevedia.

Komunitný plán sociálnych služieb ako nástroj strategického plánovania plní funkciu oporného dokumentu, na základe a vďaka ktorému dokáže samospráva efektívne plánovať rozvoj oblasti sociálnych služieb. Tak, ako programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja monitorujú prostredie a definujú želaný stav samostatne pre hospodársku, samostatne pre sociálnu a samostatne pre environmentálnu oblasť, komunitný plán sa svojím obsahom zameriava výlučne na sociálnu oblasť. Na prvý pohľad duplicitné spracovanie tej istej problematiky má svoje opodstatnenie: zatiaľ čo programy rozvoja sa zostavujú v súlade s predpísanou metodikou, pri tvorbe komunitného plánu nie sú samosprávy limitované ani predpísaným obsahom a ani rozsahom. A teda zatiaľ, čo v pláne rozvoja môže byť sociálnej oblasti venovaný len určitý obmedzený priestor, komunitný plán dokáže zachytiť aj to, čo sa do programu rozvoja obce/mesta nedostalo.

Spracovanie komunitného plánu – koniec koncov, ako spracovanie každého strategického dokumentu – by nemalo byť samoúčelné, ale malo by samosprávy viesť k uvedomeniu si súčasnej východiskovej situácie, slabých a silných stránok v oblasti poskytovania sociálnych služieb, príležitostí ako aj ohrození a na základe tohto poznania napokon aj k formulácií strategických cieľov. Tieto by však nemali byť formulované iba v teoretickej rovine, ako zoznam neuskutočniteľných prianí, ale mali by vychádzať z dostupných možností a konkrétnych podmienok daného územia tak, aby bolo reálne tieto ciele naplniť. Vymenovanie zoznamu nedosiahnuteľných výsledkov len posilní frustráciu samosprávy z neschopnosti zmeniť súčasný stav k lepšiemu, čím sa komunitný plán stane nepotrebným a pasívnym dokumentom.

Komunitný plán teda nemá byť len skutočným odrazom reality a súpisom dostupných riešení, ale má byť tiež návodom, podľa ktorého treba postupovať, ktorý treba realizovať, monitorovať a aj priebežne aktualizovať. Podobne ako plán rozvoja, ani komunitný plán nie je uzatvoreným dokumentom, naopak, samosprávy by sa mali starať o jeho pravidelnú, najlepšie každoročnú, revíziu. Iba tak dokáže odrážať neustále sa meniace prostredie a nové výzvy, ktorým každá samospráva v sociálnej oblasti čelí a poskytovať nové, inovatívne riešenia.

Výhody zostavenia a priebežnej aktualizácie komunitného plánu sú značné: samosprávy ako aj obyvatelia, návštevníci a investori môžu vnímať pokrok, ktorý sa na určitom území dosahuje a vďaka tomuto pokroku môže byť generovaný ďalší pokrok. V súčasnosti už takmer každá žiadosť o dotáciu musí obsahovať popis súladu predkladaného zámeru s nadnárodnými, národnými alebo aspoň lokálnymi strategickými dokumentmi a práve komunitný plán je takýmto dokumentom.

Zostavenie komunitného plánu pritom nie je žiadna veda – najmä, ak už samospráva má vypracovaný program rozvoja, keďže komunitný plán čerpá predovšetkým z neho. Po obsahovej stránke možno komunitný plán rozčleniť na 3 hlavné časti: teoretickú, analytickú a strategickú časť. V teoretickej časti sa čitateľ dozvedá o dôvodoch zostavenia tohto strategického dokumentu, jeho východiskách, princípoch, zásadách, cieľoch ako aj o subjektoch, ktoré sú do komnitného plánovania zapojené. Analytická časť skúma aktuálnu, východiskovú pozíciu samosprávy, súčasný stav, ktorý nemusí byť ideálny, ale nie je nemenný. Táto časť komunitného plánu monitoruje jednak socio-demografické pozadie konkrétneho územia (štatistické dáta), ale tiež počet,  štruktúru a kvalitu existujúcich sociálnych služieb (prieskum terénu).

Práve súčasťou prieskumu terénu je aj prieskum verejnej mienky – obyvateľov a organizácií bývajúcich/pôsobiacich na monitorovanom území – predstavujúci významný determinant štruktúry cieľov formulovaných príslušnou samosprávou. Samotné ciele sú už však súčasťou poslednej, strategickej časti komunitného plánu. V nej si samospráva stanovuje aj opatrenia a spôsoby na dosiahnutie cieľov: zodpovedné osoby, zoznamy úloh, časové harmonogramy, merateľné ukazovatele a – čo je dôležité – finančný plán.

Aj keď prieskum súčasného stavu je časovo náročnejšia fáza zostavenia komunitného plánu, pretože si vyžaduje získať informácie týkajúce sa napr. materiálneho vybavenia zariadení poskytujúcich sociálnu starostlivosť, názoru obyvateľov a organizácií na dostupné sociálne služby (dotazníkový prieskum) či údaje, ktoré obce a mestá bežne neevidujú, najväčší problém majú samosprávy so zostavením strategickej časti tohto dokumentu, a to najmä, ak zostavenie komunitného plánu predchádza zostaveniu plánu rozvoja.

Keďže aj komunitný plán je strednodobý dokument, môže byť (a v praxi naozaj je) náročné odhadnúť, ktorý zámer bude možné skutočne zrealizovať – kedy, za akých podmienok, v akom rozsahu, z akých zdrojov, v akej výške. Tieto otázky sú však pri zostavení komunitného plánu kľúčové, preto ich nemožno odignorovať. Akýkoľvek odhad je lepší ako žiadny, v opačnom prípade tento strategický dokument nespĺňa účel, pre ktorý bol vytvorený.

Nevýhodou je, že aj keď sa s vypracovaním komunitného plánu obrátite na externú spoločnosť, tvorba vyššie uvedených vstupov zostáva úlohou obce, mesta. Celkovo je však spolupráca s externou spoločnosťou v tomto smere veľkým odbremenením, keďže teoretickú a štatistickú časť dokumentu dokáže externista vypracovať samostatne a vykoná tiež prieskum verejnej mienky, ktorý následne aj vyhodnotí. Jedinou úlohou samosprávy tak zostáva dodať informácie týkajúce sa existujúcich poskytovateľov a svojich zámerov.

Bezpochyby najzaujímavejšou súčasťou komunitného plánu je verejný prieskum, vďaka ktorému sa samosprávy dostanú aj k bežne nedostupným informáciám a názorom občanov a organizácií, pretože práve tieto umožňujú samospráve formovať sociálne služby „na mieru“ potrebám cieľových skupín. Na druhej strane, aj samotní občania a organizácie si vážia možnosť vyjadriť sa k problematike, ktorá sa ich týka a uvedomujú si priestor ovplyvniť kvalitu a štruktúru sociálnych služieb poskytovaných na území ich obce/mesta. Dôležitou úlohou samosprávy je vhodným spôsobom informovať verejnosť o príležitosti zapojiť sa do prieskumu, aby sa o ňom dozvedelo čo najviac osôb a subjektov rôzneho sociálneho zázemia, sociálnych potrieb a záujmov, v opačnom prípade môže byť spätná väzba dostávajúca sa k samospráve značne skreslená. Pojem „sociálne služby“ sa totiž nesprávne často spája najmä so skupinou vekovo starších alebo hmotne či sociálne slabšie vybavených osôb, avšak cieľovou skupinou sociálnych služieb sú absolútne všetci obyvatelia – i čakatelia na tieto služby, a to bez ohľadu na vek, pohlavie, ekonomickú aktivitu, sociálne zázemie či akékoľvek iné faktory.

Čo je ale dôležité, proces komunitného plánovania nezahŕňa iba samotné vypracovanie komunitného plánu, ale aj realizáciu navrhnutých zámerov, ich monitorovanie, vyhodnocovanie a prijímanie prípadných nápravných opatrení. Vďaka komunitnému plánu sa rozvojové aktivity samosprávy v sociálnej oblasti stanú organizovanejšie, prehľadnejšie a efektívnejšie, čo má pozitívny dopad na vnímanie obce/mesta obyvateľmi, organizáciami a investormi, kvalitu života obyvateľov i miestny rozpočet. Ak samospráva v dostatočnej miere zmonitoruje východiskovú situáciu v sociálnej oblasti, identifikuje príležitosti, využije dostupné možnosti a stanoví vhodné opatrenia, dôsledkom zostavenia komunitného plánu bude zabezpečenie širšej škály kvalitnejších, adresnejších a dostupnejších sociálnych služieb, čo je už dôvod, pre ktorý sa oplatí tento dokument dôkladne vypracovať.

Autor: Ivana Oravcová, Foto: StockSnap.io