Po fáze prípravy, tvorby a implementácie projektu prichádza na rad 4. fáza projektového cyklu – fáza udržateľnosti projektu. Aj keď sa pozornosť žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, resp. prijímateľov nenávratného finančného príspevku sústreďuje obvykle na prvé 3 fázy, štvrtá nie je o nič menej podstatná, je však v porovnaní s ostatnými je iste menej hektická.

Po tom, ako sa projekt úspešne fyzicky zrealizuje, finančne ukončí a administratívne vydokladuje, začína plynúť fáza udržateľnosti projektu. Táto obvykle predstavuje 3 – 5 rokov od finančného ukončenia projektu (v súkromnom sektore 3 roky pri malých a stredných podnikoch a 5 rokov pri veľkých podnikoch, vo verejnom sektore v závislosti od podmienok konkrétnej výzvy). Už zo slova „udržateľnosť“ vyplýva, že počas tejto fázy je potrebné „udržať“ všetko to, čo bolo v rámci realizácie projektu nadobudnuté, vybudované, vytvorené – teda všetko, k čomu sa subjekt v zmluve o NFP zaviazal.

Predovšetkým by mali zostať zachované, resp. sa zlepšovať (avšak nie sa zhoršovať) hodnoty merateľných ukazovateľov. Merateľným ukazovateľom môže byť napríklad počet vytvorených a/alebo udržaných pracovných miest, úspora energií, množstvo zhodnoteného biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, počet inovovaných výrobných procesov a pod. Ak sme ešte počas realizácie projektu mali vytvoriť a obsadiť 4 pracovné miesta a tieto sme naozaj vytvorili a obsadili, všetky 4 pracovné miesta sme ako prijímateľ NFP povinní zachovať aj počas obdobia udržateľnosti projektu (ak sme sa v tejto fáze nezaviazali vytvoriť a obsadiť ešte ďalšie pracovné miesta nad rámec už vytvorených).

Zmyslom sledovania fázy udržateľnosti projektu zo strany riadiaceho/sprostredkovateľského orgánu je, aby realizované projekty neboli samoúčelné, ale aby skutočne prispievali k rozvoju hospodárstva SR, zlepšeniu kvality života, rastu konkurencieschopnosti firiem, zvýšeniu ochrany životného prostredia atď. Je zrejmé, že ak by napríklad počet udržaných pracovných miest po zrealizovaní projektu riadiaci orgán nesledoval, mnoho žiadateľov (podnikov) by prijalo nových zamestnancov len preto, aby formálne naplnili podmienky výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, pričom tieto osoby by boli hneď po zrealizovaní projektu prepustené a dopad na zamestnanosť v SR by bol tým pádom nulový. Je teda potrebné zabezpečiť, aby projekty podporené z verejných prostriedkov priniesli prospech nielen jednému subjektu – žiadateľovi, ale všetkým obyvateľom regiónu, štátu, či EÚ ako celku.

Okrem udržania/vývoja hodnôt merateľných ukazovateľov sa vo fáze udržateľnosti projektu sledujú tiež ďalšie skutočnosti. Obvykle už samotná výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok a príručka pre žiadateľa upozorňujú na podmienky, ktoré majú byť splnené vo fáze udržateľnosti projektu, no tieto podmienky sú následne aj súčasťou príručky pre prijímateľa, zmluvy o NFP či iných podporných dokumentov (napr. návod na vypracovanie monitorovacích správ k projektu). Z týchto podkladov štandardne vyplýva povinnosť subjektu zamedziť zvereniu majetku nadobudnutého z NFP do prevádzky tretej osobe bez súhlasu riadiaceho orgánu, presunúť výrobu na územie, ktoré bolo výzvou definované ako neoprávnené a pod. Aj keď môže príjemca NFP po zrealizovaní projektu a prijatí NFP na účet nadobudnúť pocit, že už má všetko podstatné za sebou, je potrebné dôkladne poznať „pravidlá hry“ a pokračovať v nich aj naďalej. To, že mám NFP na účte ešte neznamená, že mi ho už nikto nikdy nevezme.

Prostriedkom vykazovania priebehu fázy udržateľnosti projektu sú – rovnako ako počas obdobia realizácie projektu – monitorovacie správy, v tomto prípade ide o tzv. následné monitorovacie správy. Na riadiaci, resp. sprostredkovateľský orgán sa predkladajú každý rok počas celého obdobia udržateľnosti projektu. Až po schválení poslednej predloženej následnej monitorovacej správy sa končí fáza udržateľnosti projektu a všetky povinnosti prijímateľa vyplývajúce zo zmluvy o NFP.

Autor: Ivana Oravcová

Foto: StockSnap.io