So starostkou obce Koromľa o projekte sanácie skládok, strategických dokumentoch a problémoch malých obcí

starostka-koromle
Silvia Žeňuchová, starostka obce Koromľa

Obec Koromľa so 450 obyvateľmi je obcou s bohatou históriou. Privíta vás pokojnou podhorskou atmosférou s viacerými oddychovými zónami a fontánami či nádherným ikonostasom v gréckokatolíckom kostole sv. Michala Archanjela. Od januára 2015 je starostkou obce Mgr. Silvia Žeňuchová, ktorá nám porozprávala o svojich skúsenostiach s prípravou a realizáciou projektov, o svojom názore na povinnosť obcí vypracovávať strategické dokumenty, ale aj o problémoch, s akými sa stretávajú menšie obce na Slovensku.

Koncom roka 2015 ste realizovali projekt sanácie nelegálnych skládok. Ako sa Vám zatiaľ darí udržať výsledky tohto projektu? Čo robíte pre to, aby sa nelegálne skládky na území Vašej obce opätovne neobjavili?

Som veľmi rada,  že naša obec bola úspešná v snahe o získanie finančných prostriedkov na likvidáciu čiernych skládok, keďže týmto projektom boli odstránené aj vyše 30-ročné skládky. Udržanie výsledkov toho konkrétneho projektu je veľmi náročne, ale zatiaľ sa nám to darí neustálou propagáciou ochrany životného prostredia a informovaním občanov o miestach, kam môžu svoj odpad uložiť legálne. Som presvedčená, že v oblasti prevencie vyvíja naša obec maximálne úsilie.

Aké boli reakcie obyvateľov na odstránené skládky? Zaznamenali Vaše snahy o zveľadenie verejných priestranstiev?

Reakcie obyvateľov obce boli veľmi pozitívne, vzhľadom na to, že nelegálne skládky sa nám v obci hromadili už desaťročia a s ich existenciou boli spojené viaceré riziká – hygienické, environmentálne a tiež estetická hodnota týchto miest bola nízka. Jedna zo skládok sa nachádzala v obytnej zóne priamo za rodinnými domami.

Aké ďalšie environmentálne problémy je potrebné v dohľadnej dobe vo Vašej obci vyriešiť? Do akých environmentálnych výziev sa plánujete zapojiť ešte v priebehu tohto roka?

Tak ako aj v iných obciach, aj v tej našej je prítomných viacero environmentálnych problémov, medzi ktoré patrí napríklad energeticky vysoko náročná materská škola. Zapojili sme sa do výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov, bohužiaľ sme neuspeli. Očakávame teda ďalšie výzvy vhodné pre tento projekt, keďže náklady na prevádzku materskej školy sú neúnosné, budova bola postavená ešte v roku 1965. Najdôležitejším pre našu obec je však projekt budovania verejnej kanalizácie, ktorý realizujeme už od roku 2000 a aktuálne je pred dokončením. Zostáva nám zrealizovať poslednú etapu, ale nedarí sa nám získať finančné prostriedky z Environmentálneho fondu, celkovo potrebujeme približne 190 000 eur.

Máte vypracovaný program odpadového hospodárstva? Kto Vám ho vypracoval, resp. bude vypracovávať?

Naša obec ešte nemá vypracovaný program odpadového hospodárstva, ale s touto úlohou sa určite obrátime na externú spoločnosť.

Aký je Váš názor na potrebu zostavovania strategických dokumentov na lokálnej úrovni? Je to podľa Vás dobrý oporný bod pri plánovaní rozvojových zámerov alebo je existencia týchto dokumentov pre samosprávy skôr limitujúca?

Zostavovanie strategických dokumentov je podľa môjho názoru veľmi zaťažujúce pre obce, hlavne tie naozaj malé, akou je aj naša obec. Množstvo informácií v týchto dokumentoch je len všeobecných, pretože je náročne špecifikovať niektoré detaily, v dôsledku čoho v stratégiách nie sú zahrnuté konkrétne potreby, ktoré sa navyše aj tak musia prispôsobovať podmienkam dostupných výziev v danom čase. Okrem toho je spracovanie strategických dokumentov finančne náročné, keďže obce si ich spravidla nevypracovávajú sami, ale využívajú služby externých spoločností.

Viacerí žiadatelia sa sťažujú na neprimeranú administratívnu záťaž súvisiacu s prípravou a realizáciou projektov – podľa Vás, je táto záťaž primeraná?

Pri každom projekte je to iné, záleží od náročnosti projektového zámeru a riadiaceho orgánu, vo všeobecnosti je však žiadanie nenávratnej finančnej pomoci značne zaťažujúci proces pre tak malú obec, akou je aj naša. Na úrade máme zamestnaných pár zamestnancov a nedisponujeme špecializovanými úsekmi s odborníkmi na jednotlivé oblasti, ako je to vo veľkých obciach a mestách. V malých obciach si mnohé činnosti musí robiť starosta sám – či už ide o spracovávanie žiadostí o dotáciu, prieskumy trhu, verejné obstarávania alebo akúkoľvek inú administratívu. Bohužiaľ, práve toto je dôvod, prečo sa niektoré obce nemôžu zapojiť do mnohých výziev a realizovať svoje zámery.

Čo by ste odporučili starostom takýchto malých obcí? Máte nejaký návod ako zvládať všetky bežné povinnosti a popri tom úspešne žiadať o dotácie na rozvoj obce?

Každá obec má svoje špecifiká, preto každý starosta musí sám rozhodnúť o správnosti riadenia obce, ale určite by som sa obrátila aj na odborníkov, ktorí vedia pomôcť a poradiť. Ja som starostkou prvé volebné obdobie, ale môžem povedať, že pri tejto práci musí byť starosta sebavedomý a nemôže sa báť ísť do rôznych výziev, ale čo je najdôležitejšie, musí mať za sebou poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí podporia každú správnu myšlienku.

Autor: Ivana Oravcová

Foto: StockSnap.io, Silvia Žeňuchová