RNDr. Štefan Krnáč, CSc. je absolventom Komenského univerzity v Bratislave, Fakulty matematiky, kde vyštudoval nukleárnu a subnukleárnu fyziku a aplikovanú nukleárnu fyziku. V súčasnosti je vedeckým a výskumným pracovníkom a prednášateľom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Pôsobí ako kvalifikovaný expert Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pre monitorovanie nelegálneho obchodovania, Ministerstva životného prostredia SR pre hodnotenie environmentálnych dopadov a Úradu verejného zdravotníctva SR pre zaobchádzanie a dopravu rádioaktívneho odpadu. Taktiež je jedným z konateľov spoločnosti METRA, s.r.o., ktorá vyvinula inovatívne riešenie na detekciu nebezpečných látok v doprave.

Predstavte nám v stručnosti Váš projektový zámer.

Predmetom nášho projektu je inovatívne riešenie na detekciu a monitorovanie skrytej rádioaktivity a iných nebezpečných látok v doprave. Náš prototyp bol nainštalovaný na železničnej stanici a dokáže monitorovať železničné vagóny. V praxi množstvo tovarov, ktoré prechádzajú nikým nekontrolované cez našu krajinu, vykazujú zvýšenú rádioaktivitu, na čo sa však príde až po ich dovoze do západných krajín, odkiaľ sa tieto tovary následne musia vrátiť cez Slovensko späť do krajiny pôvodu. Takéto postupy sú nielen hospodársky stratové, ale predstavujú aj hrozbu pre zdravie ľudí a životné prostredie. Preto naša spoločnosť METRA s.r.o. vyvinula unikátne zariadenie umožňujúce detekciu rádioaktívnych materiálov spĺňajúce špecifické podmienky prevádzky na železnici. Samozrejme, prítomnosť zariadenia tohto typu by bola žiaduca vo všetkých formách dopravy, ale aj na miestach, kde sa koncentruje veľa ľudí, napr. vo verejných budovách. Najmä v dnešnej dobe, poznačenej častými teroristickými útokmi, je nevyhnutné čo najskôr vyvinúť účinný detekčný systém, ktorý by odhalil nebezpečný materiál skôr, ako sa dostane k nesprávnym ľuďom. Aj z toho dôvodu plánujeme vyvinúť komplexný systém, ktorý by dokázal odhaliť všetky potenciálne hrozby, tzv. CBRNE – chemické, biologické, rádioaktívne, nukleárne hrozby a improvizované výbušniny, pričom ich následne zintegrujeme do funkčného informačného a monitorovacieho  systému, ktorý umožní efektívnu prevenciu a okamžité prijatie opatrení v prípade hrozby s minimálnou možnosťou falošných alarmov. Vnímame ako svoju povinnosť dotiahnuť svoje doterajšie úsilie do konca, vyžaduje si to však ešte mnoho práce z hľadiska experimentálneho výskumu a následne vývoja prototypu, s čím sú spojené nemalé finančné investície. Aj z toho dôvodu sa snažíme žiadať o dotácie vo výzvach na inovatívne projekty, keďže ten náš takým naozaj je.

Viaceré podniky so zaujímavými nápadmi nemajú záujem využiť nenávratnú finančnú pomoc z dôvodu očakávanej vysokej administratívnej záťaže a rizika, že ich projekt nebude schválený a celá ich námaha bude zbytočná. Prečo ste sa rozhodli financovať svoj zámer z prostriedkov Európskej únie? Aké výhody Vás presvedčili?

Stáli sme pred rozhodnutím všetko alebo nič. Náš zámer je finančne veľmi nákladný a bez možnosti využiť nenávratný finančný príspevok by k jeho realizácii nemuselo vôbec dôjsť. Ak máte v rukách niečo, čo neprinesie iba osobný prospech vám, ale pomôže zvýšiť bezpečnosť obrovských más ľudí, nenecháte sa len tak niečím odradiť. Náš zámer sa nezačínal vypracovaním projektu, ale predchádzali mu roky tvrdej práce, pokusov a omylov. Ak by sme si teraz povedali, že sa nám nechce znášať administratívnu záťaž spojenú s realizáciou nejakého projektu, od roku 1997 sme pracovali zbytočne. Do realizácie projektu sme išli s osobným zanietením a na nejaké administratívne prekážky sme veľmi nehľadeli. V tejto súvislosti by som rád poukázal na podstatný rozdiel medzi žiadaním o dotáciu v Bruseli cez schému Horizon 2020 a na Slovensku cez tradičné štrukturálne fondy. Proces žiadania o dotáciu v Horizon 2020 nie je vôbec byrokratický, okrem opisu projektu takmer vôbec nič nepredkladáte. V úvode si vytvoríte prístup do online systému, zadáte základné údaje o firme, nahráte scan výpisu z obchodného registra a to je prakticky všetko. Následne sa už venujete iba písaniu projektu, t. j. tomu najpodstatnejšiemu – obsahu. Ak teda máte svoju projektovú myšlienku dobre rozpracovanú, proces žiadania o dotáciu nie je vôbec byrokratický.

Porozprávajte nám viac o rozdieloch, ktoré Vy sám vnímate medzi dotáciami z Horizon 2020 a lokálnymi štrukturálnymi fondmi.

Pri našich štrukturálnych fondoch je kladený veľký dôraz na formálnu stránku. Na žiadateľa je kladených veľa povinných kritérií, ktoré musí spĺňať, ako napr. musí mať určitú históriu na trhu, dobré hospodárske výsledky a pod. V rámci tzv. „bruselských výziev“ vás za krátku históriu alebo slabšie hospodárske výsledky komisia nevylúči. Možnosť zabojovať má každý. Samozrejme, druhá strana mince je šanca na úspech. Druhým rozdielom je množstvo príloh. Pri štrukturálnych fondoch je spravidla povinnosť priložiť množstvo administratívnych príloh, ako sú potvrdenia z poisťovní, výpisy z registra trestov, stavebné povolenie, posudzovanie vplyvov na životne prostredie a mnohé iné. Síce treba uznať, že v novom programovom období sa aj táto formálna náročnosť znižuje a množstvo príloh sa redukuje, no stále je to značne rozsiahla agenda. Naopak, do Bruselu sa podáva projekt iba online, žiadne tlačené verzie, žiadne podpisovanie, žiadny notár, žiadne prílohy. Naozaj je to veľmi komfortné a efektívne, zároveň to ušetrí tony papiera. Určite by som uvítal podobný systém aj na Slovensku.

Váš projekt bol úspešný. Na čom aktuálne v rámci neho pracujete? Ktoré významné míľniky už máte za sebou a čo Vás ešte čaká?

Trochu vás poopravím, áno, projekt bol úspešný a bol hodnotiteľmi odporučený na schválenie, čo je veľký úspech v tak silnej konkurencii. Zatiaľ však nebol finančne podporený, pretože v danom kole výzvy v našom opatrení, ktorým bola „ochrana kritickej infraštruktúry“, mohol byť podporený iba jeden projekt. Víťazný zámer patril žiadateľovi zo „silnejšej“ krajiny, akou je Slovensko. Nič sa však nedeje, priamo Európska komisia nám odporučila, aby sme predložili náš projekt v ďalšom kole, keďže tieto výzvy sú priebežné, resp. viackolové. Aktuálne teda pracujeme na vylepšení nášho projektu a odstraňujeme menšie nedostatky, aby sme v nasledujúcom kole obstáli a mohli pokračovať v realizácii nášho projektu.

Ktorý moment realizácie projektu hodnotíte zatiaľ za najviac problematický?

Je to paradoxne fáza získavania finančných zdrojov na pokračovanie v našej práci. Keď pracujete na niečom unikátnom a relatívne komplikovanom, je náročné presvedčiť banky alebo súkromných investorov o nízkorizikovej návratnosti investície. Americká vláda a NASA investujú miliardy amerických dolárov do úsilia podobnému nášmu a stále majú veľký kus práce pred sebou. Na vývoj nášho prototypu je potrebných množstvo skúsených odborníkov, ako i množstvo drahého softwarového a hardwarového vybavenia. Objem potrebných finančných prostriedkov je preto vysoký, čo je dôvod, prečo sa snažíme časť nákladov prefinancovať aj prostredníctvom grantov. Samozrejme, do projektu sme už investovali mnoho vlastných peňazí.

Aké cenné skúsenosti ste vďaka procesu žiadania o dotáciu a zatiaľ čiastočnej realizácii projektu získali?

Som bohatší o poznanie, že sa netreba vzdávať, aj keď je to beh na dlhé trate. Nikto vám peniaze len tak nedá, treba si ich zaslúžiť. Musíte mať svoj zámer premyslený po všetkých stránkach, mať pripravený krízový variant.

Ak by ste pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok vedeli, čo všetko Vás čaká, mali by ste aj dnes záujem túto žiadosť podať?

Áno. Viac aj menej zdarné dni zažíva každý podnikateľ bez ohľadu na to, či podá niekam nejakú žiadosť alebo nie a ak sa pri realizácii projektu občas objavia komplikácie, to ešte neznamená, že by sa neobjavili, ak by tento subjekt o dotáciu nežiadal.

Čo by ste odporučili iným firmám, ktoré zvažujú podať svoj projekt do Horizon 2020, prípadne iných grantových schém?

Nech neváhajú a využijú možnosť, ktorá sa im ponúka. Vnímať potenciálne riziká vyplývajúce z realizácie projektu je zdravá a užitočná vlastnosť podnikateľa, nemala by byť však prekážkou pri dokončovaní úloh, na ktorých roky pracujeme.

Autor: Ján Hámorník

Foto: StockSnap.io, Štefan Krnáč