Nenávratnú finančnú pomoc z programového obdobia 2007 – 2013 bolo možné čerpať do konca roku 2015, v súčasnosti už príjemcovia dotácií využívajú prostriedky z nového 7-ročného obdobia. O prínosoch a nedostatkoch minulého programového obdobia ako aj o príležitostiach otvárajúcich sa v rámci toho súčasného sme sa porozprávali s Ing. Mgr. Jánom Hámorníkom, MBA, konateľom konzultačnej spoločnosti zaoberajúcej sa tvorbou a implementáciou projektov.
Ako hodnotíte predchádzajúce programové obdobie 2007 – 2013, v rámci ktorého bolo možné čerpať prostriedky do konca roku 2015?
Programové obdobie 2007 – 2013 bolo pre Slovensko veľkou školou. Aj keď mali slovenskí žiadatelia, predovšetkým samosprávy, už pred ním isté skúsenosti s čerpaním „EÚ grantov“ v podobe predvstupovej pomoci (Program Phare, ISPA, SAPARD), prichádzali do programového obdobia 2007 – 2013 odborne a procesne nepripravení. V súčasnosti laická verejnosť pozná problematiku „eurofondov“ takmer výlučne „vďaka“ nedostatočnému čerpaniu dotácií, korupčným kauzám, nespravodlivému rozdeľovaniu pomoci a pod., v dôsledku čoho je táto oblasť stále vnímaná negatívne alebo aspoň s rezervou, a to je podľa mňa škoda. Mnoho potenciálnych žiadateľov so zaujímavými projektovými zámermi zostáva odradených a odmieta sa zapojiť do procesu uchádzania sa o nenávratný finančný príspevok. Tým sa ale otvárajú možnosti žiadateľom, ktorých zámery nie sú až také kvalitné a pre spoločnosť prínosné. Mrzí ma teda najmä skutočnosť, že sa v minulom období viac verejne neprezentovali pozitívne príklady čerpania dotácií z verejných zdrojov.
Verejné prezentovanie úspešných zámerov je pritom často povinnou súčasťou ich realizácie…
„Brusel“ síce ukladá povinnosť propagovať každý projekt financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ, avšak táto propagácia sa často obmedzuje len na povinné marketingové nástroje, akými sú tabule na cestách alebo na objektoch. Takáto forma reklamy nedokáže sprostredkovať kľúčové informácie cieľovej skupine. Na druhej strane je zrejmé, že médiá budú aj naďalej informovať o „eurofondoch“ iba v prípade káuz, keďže to si žiada divák, inak by išlo len o promo príjemcov pomoci. Práve oni by však mali prevziať zodpovednosť za kvalitatívne iný obsah informácií podávaných verejnosti o realizovaných projektoch.
Začali sme negatívami. Malo predchádzajúce obdobie aj nejaké výrazné pozitíva?
Áno, predchádzajúce programové obdobie so sebou prinieslo veľa pozitív, ktoré prevyšujú negatíva. Samozrejme, keďže hovoríme o verejných zdrojoch, asi vždy bude prítomná polemika, či finančné prostriedky nemohli byť vynaložené na iné účely, čerpať sa rýchlejšie a pod. V každom prípade však tieto prostriedky posunuli Slovenskú republiku vpred, a to v mnohých oblastiach: v hospodárstve, životnom prostredí, sociálnej oblasti… Najviac markantné je čerpanie dotácií v komunálnej sfére. Obce a mestá prostredníctvom grantov zrealizovali už mnoho investičných zámerov – dobudovali cesty, chodníky, námestia, parky, vodovody, čistiarne odpadových vôd, kanalizácie, zrekonštruovali obecné úrady, kultúrne domy, pamiatky, školy, škôlky, zaviedli protipovodňové opatrenia, vybudovali nové objekty, ako napr. komunitné centrá, podnikateľské inkubátory, zberné dvory a pod. Zároveň zrealizovali omnoho menej viditeľných neinvestičných zámerov, ako napr. terénna práca, práca s deťmi, vzdelávanie, kultúrne podujatia, spolupráca s partnerskými obcami a mestami na Slovensku, v Maďarsku, Poľsku, Českej republike. Najmä investičné projekty vyvolali dopyt po ďalších službách, akými sú hlavne stavebné práce, čo malo za následok tvorbu alebo udržanie mnohých pracovných miest. Projekty umožnili tiež rozvoj ďalších sektorov hospodárstva, čiže mnohé investície financované z grantov majú okrem priamych, viditeľných efektov, aj tie nepriame, ktoré na prvý pohľad nemusia viditeľne súvisieť s pôvodnou investíciou. Mnohé pozitívne efekty sa prejavia až s odstupom času, v novom programovom období.
Skúsme to zhrnúť.
Minulé programové obdobie je potrebné vnímať pozitívne, dôležité je však poučiť sa z množstva chýb, ktoré sa vyskytli na všetkých úrovniach čerpania a preniesť tieto poznatky do nového programového obdobia. Samozrejme, bolo by naivné sa domnievať, že nové obdobie 2014 – 2020 bude celkom bez chýb z minulosti. Stále ide o rozdeľovanie verejných zdrojov, ktoré ovplyvňuje ľudský faktor, čiže tento proces bude stále spojený s určitou neefektívnosťou. Rovnako by ale bolo naivné sa domnievať, že je to iba prípad Slovenska. Svoje problémy pri čerpaní majú všetky krajiny v EÚ, neefektívnosť pri čerpaní je aj na bruselskej úrovni pri čerpaní priamych dotácií z Európskej komisie. Každá krajina má teda svoje špecifiká, no ak by sa Slovensko inšpirovalo dobrou praxou, v novom programovom období by mohli prevládať pozitívne skúsenosti nad negatívnymi, pričom aj pohľad verejnosti na problematiku „eurofondov“ by sa zmenil k lepšiemu.
Čo očakávate od nového programového obdobia 2014 – 2020?
Uvítal by som zjednodušený proces čerpania v úvodnej fáze. Naša spoločnosť sa okrem prípravy projektov zo štrukturálnych fondov venuje aj tvorbe „bruselských“ projektov. Ak by som mal porovnať tieto dva systémy, sú tu výrazne rozdiely. „Bruselské“ projekty podávame výlučne prostredníctvom online systému. Kľúčovou časťou je žiadosť o dotáciu a opis projektu. Okrem nich sa nepredkladajú takmer žiadne prílohy, nič sa nepodpisuje. Naopak, v prípade štrukturálnych fondov sa okrem žiadosti o dotáciu a opisu projektu povinne predkladá spravidla cca 20 ďalších – často v úvodnej fáze zbytočných – príloh. Ide o rozličné potvrdenia z inštitúcií, ako sú napr. zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, finančná správa a pod., ktoré by sa dali nahradiť čestným prehlásením, pretože v prípade schválenia projektu treba tieto potvrdenia opätovne predkladať. Zároveň prílohou, ktorá komplikuje podanie žiadosti o dotáciu a je náročná z finančného hľadiska, je projektová dokumentácia. Jej spracovanie v prípade komplikovanejších stavieb môže trvať aj niekoľko mesiacov, a teda žiadateľ nemá možnosť stihnúť termín na podanie projektu. Finančné náklady na spracovanie projektovej dokumentácie sa môžu vyšplhať až do výšky 50 000 eur, ktoré je samospráva nútená investovať, aj keď ešte nie je isté, či sa projekt bude realizovať. Takto komplikovaný proces žiadania o dotáciu by sa dal vyriešiť dvojkolovým systémom, kde by žiadateľ v prvom kole predložil iba jednoduchý zámer bez príloh a v prípade schválenia zámeru by bol vyzvaný na doloženie ostatných dokumentov.
Spĺňa zatiaľ nové programové obdobie tieto Vaše očakávania?
Prvé náznaky zjednodušeného systému možno badať pri aktuálnej výzve z Integrovaného regionálneho operačného programu na vodovody a kanalizácie, avšak pri zvyšných výzvach sa proces náročného žiadania príliš nezmenil. Naopak, pri projektoch z Operačného programu Kvalita životného prostredia je opäť potreba predkladať 3 vyhotovenia projektových dokumentácií, pričom ku koncu minulého programového obdobia to boli iba 2 vyhotovenia. Pri Operačnom programe Rozvoj vidieka je povinnosť mať ukončený proces verejného obstarávania už pri podaní žiadosti o dotáciu, čo je však pri súčasnom nekorektnom prístupe niektorých stavebných firiem značne náročné a často nereálne. Samozrejme, treba akceptovať argument, ktorý vychádza zo „starého“ programového obdobia, kedy mnoho schválených projektov nebolo zrealizovaných, pretože nebol úspešne ukončený proces verejného obstarávania. Riešením môže byť povinnosť mať verejné obstarávanie pred podaním žiadosti o dotáciu vyhlásené, ale nie ukončené. Podmienka ukončeného obstarávania problém nevyrieši, práve naopak.
Na aké zaujímavé výzvy sa môžu pripraviť subjekty pôsobiace vo verejnom sektore?
Na začiatku nového programového obdobia bolo vyhlásených veľa výziev v rámci Programu rozvoja vidieka pre obce do 1000 obyvateľov, ktoré boli zamerané na rozličné oblasti, ako napr. budovanie miestnej infraštruktúry či rekonštrukciu obecných objektov. Veľa finančných prostriedkov bude investovaných do znižovania energetickej náročnosti verejných budov, najmä obecných úradov a materských škôlok. Aktuálne sú ukončené dve kolá v rámci výzvy Operačného programu Kvalita životného prostredia, pričom ďalšie kolo sa predpokladá na jeseň 2016. Obciam a mestám, ktoré uvažujú o energetickej optimalizácii, odporúčam dôkladnú prípravu, najmä spracovanie kvalitných energetických auditov tvoriacich povinnú prílohu žiadostí o dotáciu.
V roku 2016 očakávame taktiež výzvy na rekonštrukciu základných škôl, vybudovanie protipovodňových opatrení či sanácie čiernych skládok. Posledne menovaná výzva síce nespadá do štrukturálnych fondov, ale bude vyhlásená Environmentálnym fondom SR, avšak ide o dôležitú tému, keďže čierne skládky predstavujú vážny problém v mnohých obciach. Z pripravovaných výziev treba spomenúť ešte možnosť čerpania dotácií na výstavbu a rekonštrukciu zberných dvorov, kanalizácií, vodovodov či materských škôlok. Možno konštatovať, že už rok 2016 bude pestrý a prinesie veľa zaujímavých možností čerpania dotácií pre slovenské samosprávy.
Aké možnosti ponúka nové programovacie obdobie subjektom súkromného sektora?
Z tematického hľadiska očakávam od nového programového obdobia pokračovanie v započatých aktivitách a oblastiach podpory. V súkromnom sektore to bude i naďalej podpora malého a stredného podnikania, avšak s väčším dôrazom na inovácie, výskum a vývoj. Zároveň sa bude viac podporovať spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom. Väčší priestor dostanú i veľké podniky, avšak tieto budú musieť preukázať reálne prepojenie s malým a stredným podnikom, napr. prostredníctvom dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Podporované budú naďalej projekty z medzinárodných bruselských dotačných schém, akými sú napr. Siedmy rámcový program, Horizon 2020 či COSME. Slovenské firmy a iné inštitúcie – medzi nimi aj univerzity – tu majú okrem možností získať dotácie z lokálnych štrukturálnych fondov, aj možnosť čerpania grantov priamo z Bruselu. Väčšina výziev je zameraná na výskum a vývoj, pričom je nevyhnutné vytvoriť medzinárodné partnerstvo aspoň troch subjektov z troch členských krajín EÚ. Existujú však aj výzvy ako SME Instrument, kde môže žiadať samostatný žiadateľ, spravidla malý alebo stredný podnik. Tieto projekty sú orientované na komercionalizáciu prototypov. Rád by som podotkol, že ak firma uvažuje o zapojení sa do niektorej z týchto výziev, je potrebné si spraviť dôkladný prieskum trhu v rámci celej Európy, pretože priame bruselské granty podporujú výlučne vysoko inovatívne projekty.
Čo sa týka lokálnych štrukturálnych fondov, budú i naďalej podporované aktivity ako výskum, vývoj a nákup inovatívnych technológií do výroby. Pôjde o podobné výzvy, na aké sme boli zvyknutí v „starom“ programovom období, len s malými zmenami. V prípade nákupu technológií bude napríklad potrebné zadefinovať inovatívnosť projektu, výrobného procesu, finálneho výrobku. Taktiež budú vytvorené možnosti čerpania dotácií aj pre novozaložené podniky, tzv. start-upy, ktoré boli v minulosti z procesu žiadania takmer vždy vylúčené.
Z akých informačných zdrojov sa subjekty môžu dozvedieť o nových výzvach?
Bohužiaľ, problematika získavania relevantných a komplexných informácií ohľadom možností čerpania dotácií je i naďalej značne roztrieštená, preto pre laika môže byť náročné sa v dostupných zdrojoch zorientovať. Z tohto dôvodu sa aj naša spoločnosť snaží aspoň prostredníctvom pravidelných newsletterov informovať potenciálnych žiadateľov o aktuálnych možnostiach. Nápomocný však môže byť napríklad nový portál ITMS2014 (https://www.itms2014.sk), ktorý po nahradil „staré“ ITMS používané v predchádzajúcom programovom období. Tento portál plní popri aktívnej funkcii (možnosť elektronického vypracovania, správy a podania žiadosti o dotáciu) aj pasívnu, informačnú funkciu, keďže obsahuje aj informácie o pripravovaných a otvorených výzvach. V neposlednom rade ako užitočné informačné zdroje slúžia tiež webové sídla jednotlivých operačných programov a riadiacich orgánov. V centralizovanej podobe by tieto informácie mali byť zhromaždené na webovom sídle Partnerskej dohody (http://www.partnerskadohoda.gov.sk).
Čím by ste povzbudili subjekty, ktoré váhajú nad podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok?
Každému nerozhodnému subjektu odporúčam, aby to skúsil, pretože získa novú skúsenosť, aj keď nebude hneď úspešný. Viacerí príjemcovia dotácie po náročnom procese implementácie projektu tvrdia, že sa už ďalšej výzvy nezúčastnia. Spravidla však po určitom čase upadnú stres a emócie a tieto subjekty sa pustia do procesu žiadania o dotáciu opäť. Je pravda, že implementácia projektu zo štrukturálnych fondov je (najmä administratívne) náročná, avšak túto skutočnosť je potrebné vnímať ako daň za to, že poskytnutú pomoc netreba vrátiť. Veď aj čerpanie úveru si vyžaduje vykázať mnoho skutočností, splniť viacero povinností a viesť určitú agendu, pričom túto pomoc treba vrátiť, a to dokonca i s úrokmi.
Autor: Ivana Oravcová
Foto: StockSnap.io, Ján Hámorník