Dubnica nad Váhom je najväčším mestom Ilavského okresu a najväčším slovenským mestom, ktoré nie je okresné. Vďaka európskym fondom sa v ňom doposiaľ zrealizovali napríklad rekonštrukcie škôl, kaštieľa, námestia či verejného osvetlenia, ale aj projekty zamerané na vzdelávanie, kultúru, elektronizáciu služieb a protipovodňové opatrenia. Primátorom mesta je Ing. Jozef Gašparík, ktorý svoje manažérske zručnosti nadobudol aj vďaka pôsobeniu na riadiacich pozíciách v súkromných spoločnostiach. O tom, ako vníma možnosť čerpať prostriedky z Európskej únie, kde vidí priestor na vylepšenie aktuálneho programového obdobia a aké kľúčové rady by dal menej skúseným starostom pri príprave projektových zámerov, sa dozviete v rozhovore.

Mesto Dubnica nad Váhom zrealizovalo z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu už viacero projektov. Ktorý z nich mal podľa Vás pre mesto a jeho obyvateľov najväčší význam?

Doposiaľ bola nášmu mestu prisľúbená nenávratná finančná pomoc vo výške 17 miliónov eur, nie všetky projekty sa však podarilo zrealizovať. Z tých väčších, ktoré mali naozaj značný prínos pre obyvateľov, spomeniem najmä rekonštrukciu školských zariadení, rekonštrukciu námestia, kaštieľa a zriadenie špecializovaného zariadenia pre dôchodcov s alzheimerovou a parkinsonovou chorobou.

Dve základné školy s materskými školami sme kompletne zrekonštruovali a zateplili, vďaka čomu tieto budovy dosahujú v súčasnosti vysoké energetické úspory, až okolo 40 %. Zvýšil sa komfort detí a žiakov navštevujúcich tieto zariadenia, ktorých vybavenie je v súčasnosti snáď na najvyššej možnej úrovni.

Naše mesto ešte donedávna nemalo dôstojné námestie. Centrálna plocha bola zarastená a chátrala, preto vybudovať priestor pre možnosť zhromažďovania sa ľudí bolo pre nás prioritou. V súčasnosti naše zrekonštruované námestie skutočne funguje ako ústredné miesto pre stretávanie sa ľudí, oslavy a rôzne podujatia. Jeho súčasťou je fontána a počas Vianoc na ňom býva umiestnený aj veľký, 6,5 metrov vysoký adventný veniec. Každú adventnú nedeľu sa na venci zapaľuje jedna sviečka, vtedy sa na námestí stretne okolo 2 000 ľudí. Na prelome Silvestra a Nového roka sa v meste koná veľkolepý ohňostroj – riadený počítačom, s hudobným sprievodom – na ktorý sa chodí priamo na námestie pozerať okolo 3 500 ľudí. Architektonické prevedenie nášho námestia býva súčasťou odborných časopisov, aj keď ľudia majú naň rôzne pohľady – niekomu sa páči, niekomu nie, ale tak to býva.

Za veľmi významnú pre mesto považujem rekonštrukciu kaštieľa, jedného z najväčších na Slovensku. Veľa ľudí vníma Dubnicu nad Váhom ako strojárske mesto, mesto techniky, ale máme tu aj zaujímavé kultúrne a historické pamiatky. Jednou z nich je aj kaštieľ ukrytý v chránenom parku, súčasťou ktorého je aj vyhliadková veža, vo vnútri kaštieľa sa nachádza múzeum a obrazáreň. Doposiaľ sa nám podarilo získať prostriedky na rekonštrukciu cca 3 500 m², avšak nezrekonštruovaná plocha kaštieľa má rozlohu 2 až 3-krát toľko.

Z hľadiska významu pre obyvateľov mesta nemôžem opomenúť zriadenie špecializovaného zariadenia pre dôchodcov s alzheimerovou a parkinsonovou chorobou, pretože nie je veľa zariadení tohto typu v okolí. Aktuálne ho využíva 69 osôb a jeho kapacita je naplnená.

Ako hodnotíte predchádzajúce programové obdobie? V čom vidíte pokrok nového programového obdobia oproti tomu predchádzajúcemu a na čo by sa nové programové obdobie malo podľa Vás zamerať?

Za výrazné negatívum predchádzajúceho programového obdobia považujem skutočnosť, že veľa poskytnutých nenávratných finančných príspevkov sa muselo vrátiť, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov. Niekedy až dodatočné kontroly po rokoch objavia „pochybenia“ v projekte, pritom často ide iba o rôzny pohľad rôznych ľudí, ktorí majú na vec rôzne meradlá.

Ďalej, a tento nedostatok možno pozorovať aj v novom programovom období, projektové zámery sú hodnotené v príliš vysokom štádiu rozpracovanosti, t. j. obec musí už pred predložením žiadosti o dotáciu vynaložiť veľké množstvo finančných prostriedkov (na projektovú dokumentáciu, právoplatné stavebné povolenie a pod.), a tak sa – v dôsledku neschválenia projektu – veľa obcí zadlžilo a zámery zostali nezrealizované.

Aktuálne programové obdobie je zamerané viac na rozvoj tzv. „veľkej infraštruktúry“ – výstavbu ciest, diaľnic či železníc. Na jednej strane ide tento fakt na úkor miest a obcí, ktorým sa dostane menej prostriedkov na realizáciu komunitných, lokálnych zámerov, na druhej strane túto skutočnosť možno vnímať ako veľké pozitívum, keďže sa peniaze sústredia do oblasti, v ktorej sme – najmä, čo sa týka dĺžky a kvality výstavby ciest – európskou raritou.

Myslím si, že ak sa dostatočne poučíme z predchádzajúceho programového obdobia, to aktuálne môže byť pre Slovensko veľkým prínosom. Bez „eurofondov“ by Slovensko nevyzeralo, ako vyzerá, zrealizovalo sa vďaka nim už množstvo významných a užitočných projektov. So vstupom nových, ekonomicky menej výkonných krajín bude Slovensko do spoločného fondu prispievať viac a dostávať z neho menej, keďže prioritou rozvoja, a teda aj finančnej podpory, budú už iné krajiny. Ak teraz nevyužijeme naše veľké šance, neskôr môže byť neskoro. Naozaj veľa však závisí od nastavenia výziev – či zohľadnia skutočné potreby miest a obcí a či sa svojimi podmienkami budú snažiť mestám a obciam skôr pomáhať ako situáciu komplikovať.

Viacerí úspešní žiadatelia konštatujú, že administratívna záťaž súvisiaca s prípravou a realizáciou projektov je príliš vysoká, súhlasíte s týmto názorom?

Administratívnej záťaže ohľadom čerpania nenávratnej finančnej pomoci je naozaj veľa, avšak nemuselo by byť. Ak by sa projekty schvaľovali v skoršom štádiu rozpracovanosti, stačilo by načrtnúť iba základné parametre projektu a zvyšok by sa špecifikoval až po tom, ako by bol zámer schválený. Množstvo vyžadovanej dokumentácie je neprimerané skutočnosti, že žiadateľ prostriedky napokon vôbec nemusí získať, dokonca viaceré informácie sa vykazujú duplicitne. Viem, že určité pravidlá vyplývajú z legislatívy Európskej únie, ale viaceré sa tvoria až na národnej úrovni a v tomto ohľade si to, myslím si, výrazne sťažujeme. Stanovujú sa doplnkové pravidlá a obmedzenia, v ktorých je náročné sa zorientovať a keď sa niečo zanedbá, vracajú sa milióny.

Pri tvorbe a implementácii projektov zvyknete využívať aj služby externej projektovej spoločnosti. Mestské úrady obvykle disponujú internými projektovými manažérmi zaoberajúcimi sa tvorbou a realizáciou projektov, v čom teda vidíte pridanú hodnotu externistov?

Interné kapacity využívame zväčša pri menších projektoch s investičnou náročnosťou zhruba do 100 000 eur. Takýmito sú napríklad projekty cezhraničnej spolupráce. Pri investične náročnejších projektoch sa obraciame na profesionálov, pretože disponujú dostatočnými kapacitami a kvalifikačnou úrovňou a iba oni poznajú „chytáky“, ktoré sa nájdu v každej výzve. V neposlednom rade sa však delegovaním väčších úloh na profesionálov vylúčia aj rôzne pochybnosti ohľadom správnosti postupov.

Spomenuli ste cezhraničnú spoluprácu. Aké sú Vaše skúsenosti s týmto typom projektov?

Mesto Dubnica nad Váhom sa nachádza blízko hraníc s Českou republikou, máme viacero partnerov na Morave a družobné mesto Otrokovice. Vďaka cezhraničnej spolupráci sme zrealizovali napríklad rekonštrukciu domu kultúry či výstavbu centra pre seniorov s výpočtovou technikou. Seniori píšu z centra svojim deťom správy do zahraničia, čo má nepochybne pozitívny vplyv na kvalitu ich života. Na „českej strane“ sú významnejšie podporované napríklad cyklotrasy, na Slovensku sú výzvy zamerané najmä na podporu kultúry, športu, školstva či seniorov. Realizovali sme aj niekoľko kultúrnych spoluprác s Poľskom, no obzvlášť príjemná je kultúrna spolupráca s moravskými mestečkami, keďže o realizáciu aktivít s nami prejavujú úprimný záujem a ich kultúra je tej našej dosť podobná, vďaka čomu sa ľudia z oboch strán hraníc spoznávajú, priatelia sa a je to výchovné a zábavné zároveň. Takáto spolupráca sa potom prejavuje aj na medziľudských vzťahoch a môžem povedať, že tie naše s „Moravákmi“ sú teraz často lepšie ako za spoločnej republiky.

V rámci viacerých výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok sa vyžaduje, aby bol projektový zámer v súlade so strategickými dokumentmi na lokálnej úrovni – programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, programom odpadového hospodárstva, komunitným plánom sociálnych služieb a pod. Aký je Váš názor na povinnosť obcí a miest vypracovávať tieto strategické dokumenty? Majú podľa Vás významný vplyv na efektívne fungovanie  a rozvoj samosprávy alebo ich tvorba a existencia samosprávy skôr zaťažuje a limituje?

Strategické dokumenty majú svoj význam. Mesto Dubnica nad Váhom vypracovávalo svoj prvý program rozvoja okolo roku 2005 a dovolím si tvrdiť, že dovtedy mestský úrad ani sám nevedel, čo chce. Program rozvoja naproti tomu prehľadne zachytáva hlavné smery rozvoja a vôbec nie je dôležité, či na všetky vytýčené zámery budú výzvy a peniaze, ale samospráva aspoň vie, kde sú jej nedostatky a o ktoré oblasti sa má viac starať.

Samozrejme, keď Slovensko dostalo možnosť čerpať „eurofondy“, význam strategických dokumentov ešte vzrástol. Podľa môjho názoru je pre stanovenie vízie, stratégie a potrieb mesta program dobrý, no niekto to pojme ako čisto administratívnu úlohu, ktorú treba vykonať a považuje program za dokument, ktorý treba mať a v zmysle aktuálnych výziev dopisovať. Toto sú starostovia, ktorí rozmýšľajú iba do konca volebného obdobia, nie strategicky. Je potrebné uvažovať aj 20 rokov dopredu, iba vtedy sa naplnia potreby obyvateľov a nie jedného konkrétneho človeka.

Realizácia ktorých zámerov je aktuálne pre Vaše mesto prioritou a do akých výziev sa plánujete ešte tento rok zapojiť?

Prioritou sú pre nás najmä utlmené projekty. Na niektoré zámery sa nám už v minulosti nepodarilo získať prostriedky a práve tieto by sme radi dotiahli do konca. Tento rok nám nevyšiel projekt na zberný dvor a chceli by sme dokončiť rekonštrukciu kaštieľa v rámci výzvy na obnovu kultúrneho dedičstva. Prioritou je pre nás tiež rekonštrukcia polikliniky. Mesto Dubnica nad Váhom je prirodzený líder regiónu a spádová oblasť, kam množstvo ľudí dochádza za prácou a my si uvedomujeme, že práve veľké mestá by mali zabezpečovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, zaujímavé kultúrne podujatia a športové možnosti aj pre široké okolie, pretože nie v každej obci sú možnosti pre rozvoj týchto oblastí. Pri výzvach cezhraničnej spolupráce budeme zvažovať, či sa nám oplatí sa do nich zapojiť, keďže tento rok ponúkajú relatívne malý objem finančných prostriedkov a jednotlivé zámery by sme vedeli zrealizovať rýchlejšie, bez limitujúcich podmienok.

Aké užitočné rady by ste dali menej skúsenému žiadateľovi – obci, malému mestu, ktorému práve schválili projekt a čaká ho fáza realizácie?

Netrúfam si radiť iným a ani ja nemám rád, keď mi radia. Každá obec má svoje špecifiká a každý starosta pozná svoju obec najlepšie. Priority medzi jednotlivými obcami a mestami sa môžu výrazne líšiť, ale jedno by sme mali mať spoločné – nenechať sa prehovoriť „odborníkmi“, ktorí nám sľubujú vypracovanie úspešného projektu. Pri externých firmách zaoberajúcich sa tvorbou projektov je dobré preveriť si ich skúsenosti, získať si o nich referencie. Veľa obcí zbytočne „vyhodilo“ peniaze za spracovanie nekvalitného projektu, starostovia zostali sklamaní a šírili skepsu medzi ostatnými. V tomto prípade nie „eurofondy“ sú na vine, treba sa len vedieť poradiť so správnymi ľuďmi a po neúspechu „nehádzať hneď všetko za hlavu“. Bez „eurofondov“ to nejde, avšak treba ich vedieť efektívne využívať.

Veľmi užitočné sú porady ZMOSu, najmä 2-dňové, kde jeden starosta druhému poradí, na čo si dávať pozor, čo pomáha najmä malým obciam bez skúseností a dostatočných kapacít. Vždy „od hlavy ryba smrdí“. Ak je starosta cieľavedomý, dosiahne veľa, ale ak sa bojí alebo sa mu nechce, tak to tak aj zostane.

Autor: Ivana Oravcová

Foto: StockSnap.io, Jozef Gašparík