Dotáciu na odstránenie nelegálnych skládok z Environmentálneho fondu dostalo v septembri minulého roka 219 obcí z celkového počtu takmer 500 žiadateľov. Medzi úspešnými žiadateľmi bola aj obec Plavecký Štvrtok. Na svoj zámer s názvom „Sanácia miest s nezákonne umiestneným odpadom v obci Plavecký Štvrtok“ získala dotáciu vo výške 98 908,00 eur, vďaka ktorej samospráva vyčistila územie s rozlohou 810 m2. Na realizáciu projektu si spomína starosta obce, Ing. Ivan Slezák.
V čom je zásadný rozdiel medzi realizáciou obecného zámeru z vlastných zdrojov a realizáciou s využitím prostriedkov EÚ?
Podstatný rozdiel spočíva v tom, že obce sú schopné vďaka podpore EÚ realizovať aj veľké projekty, na ktoré by nikdy nemali vlastné prostriedky. I keď vo väčšine projektov sa vyžaduje spoluúčasť na financovaní vo výške 5 % oprávnených výdavkov, je to veľká pomoc.
Kde ste sa dozvedeli o možnosti získať grant na svoj zámer?
Tak ako ja, aj ostatní starostovia veľmi pozorne sledujú možnosti financovania projektov v danom programovom období – či už sa jedná o výzvy EÚ alebo možnosti čerpať prostriedky zo štátneho rozpočtu. Tieto informácie dostávame na spoločných rokovaniach s pracovníkmi príslušných útvarov Bratislavského samosprávneho kraja, ďalej ich získavame zo strategických dokumentov schválených Európskou úniou a v neposlednom rade sú to informácie z jednotlivých ministerstiev, ktoré zverejňujú výzvy na svojich internetových stránkach.
Aká bola Vaša úloha v procese prípravy a realizácie projektu? Čo všetko ste ako obec zo svojej pozície museli zabezpečiť?
Základnou úlohou je pripraviť žiadosť s množstvom ďalších dokumentov. Obyčajne obce nemajú dostatok odborných a personálnych kapacít, preto hľadajú možnosť spolupráce u poradenských a projektových organizácií. V našom prípade to bola spoločnosť Gemini Group, s ktorou máme dobré dlhoročné skúsenosti. K samotnej žiadosti bolo potrebné identifikovať nelegálne skládky odpadov – množstvá odpadov a parcely, na ktorých sa skládky nachádzajú; získať stanoviská od obvodného úradu životného prostredia, zakresliť skládky do máp a podobne. Následne bolo treba pripraviť rozpočty, vykonať verejné obstaranie na dodávateľa prác, pripraviť zmluvy atď. Po schválení dotácie bolo nutné pripraviť zmluvu s poskytovateľom finančnej pomoci, zabezpečiť samotnú realizáciu, predložiť doklady o realizácii, všetko zúčtovať, no je toho veľa.
Spomínate si na nejaký kritický moment z procesu prípravy či realizácie projektu alebo na niečo, čo by ste dnes urobili inak?
Bolo niekoľko momentov, ktoré mi nedali spávať, najkritickejšie bolo, keď dodávateľ odkladal začiatok prác až tak, že sme sa dostali do značného časového tlaku, čím utrpela kvalita prác. Určite si pri ďalších projektoch dám väčší pozor pri výbere dodávateľa a na kvalitu zmluvy.
O aké cenné skúsenosti Vás obohatila realizácia projektu?
Získal som najmä viac skúseností a poznatkov o procese prípravy a realizácie projektov. Už viem dopredu odhadnúť možné kritické momenty, na ktoré sa musím viac sústrediť.
Aké boli reakcie občanov na výsledky projektu?
Reakcie boli pozitívne, avšak s obavami o udržateľnosť projektu, keďže ide o lokalitu obývanú neprispôsobivými občanmi.
Čo by ste poradili svojim kolegom, starostom, ktorí ešte nerealizovali žiadny projekt z fondov EÚ, avšak túto možnosť zvažujú?
Treba využiť možnosti realizovať rozvojové projekty i za cenu, že ide o náročné administratívne procesy. Je nutné nevzdať sa a prekonať všetky nástrahy, poučiť sa od iných a výsledok sa dostaví. V každom prípade odporúčam spoluprácu s niektorou kvalitnou agentúrou, ktorá dosahuje vysokú úspešnosť pri predkladaných žiadostiach.
Autor: Ivana Oravcová
Foto: Magdeleine, Ivan Slezák