Mnoho projektov zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov či výrobných hál sa realizuje z nenávratných finančných príspevkov, čo motivuje stále viac subjektov uchádzať sa o dotáciu na tento zámer. Vzhľadom na vysoký počet úspešne zrealizovaných zámerov zateplenia sa môže zdať, že ide o jednoduché projekty, avšak aj v tomto prípade je potrebné dodržať množstvo podmienok, aby bola dotácia žiadateľovi schválená a neskôr aj preplatená.
Už prípravná fáza projektu má prísne stanovené mantinely, nedodržanie ktorých má za následok neschválenie dotácie. Keďže zatepľovacie práce sú stavebnými prácami, je potrebné mať pred predložením žiadosti o dotáciu vypracovanú projektovú dokumentáciu a energetické posúdenie budovy. V niektorých prípadoch (menšie výzvy, napr. Environmentálny fond) postačuje energetický posudok, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie, v rámci operačných programov sa vyžaduje vyhotovenie energetického auditu. Následne projektová dokumentácia (PD) zohľadní závery z energetického posudku/auditu. Tu je dôležité, aby PD bola v súlade s uvedenými dokumentmi, resp. nebola s nimi v rozpore.
Pri menších výzvach podmienky vyhotovenia PD a energetického posúdenia nebývajú striktne definované, ale aj tu je potrebné, aby dokumenty zohľadňovali platnú legislatívu (napr. stavebný zákon, zákon o energetickej efektívnosti, nároky na bezbariérovosť, nároky na priestorové usporiadanie budovy a pod.). Väčšie výzvy (je možné čerpať väčšie dotácie v objeme niekoľko stotisíc až miliónov eur) ustanovujú podmienky vyhotovenia PD a energetického posúdenia pomerne striktne. Preto je dôležité, aby stavebný inžinier, rozpočtár a energetický audítor boli o týchto podmienkach informovaní. Výzva napríklad môže ustanoviť zoznam informácií, ktoré sa v PD/energetickom posúdení musia objaviť. Častou je požiadavka na rozčlenenie stavebného rozpočtu (jednotlivých výdavkových položiek) jednak podľa budov (ak je predmetom projektu viacero budov) a jednak podľa navrhovaných opatrení (napr. je treba urobiť samostatný rozpočet pre strechu, samostatný rozpočet pre otvorové konštrukcie, samostatný rozpočet pre obvodový plášť a pod.).
V tejto súvislosti odporúčame subjektom uchádzajúcim sa o dotáciu odborníkov (projektanta, rozpočtára, energetického audítora) vopred informovať o skutočnosti, že projekt bude spolufinancovaný z dotácie, pretože z toho pre odborníkov vyplývajú viaceré povinnosti nad rámec vyhotovenia štandardnej PD alebo štandardného energetického posúdenia. Okrem vypracovania špeciálnej PD/posúdenia budú odborníci vypracovávať aj ďalšie prílohy (napr. tabuľku technických a environmentálnych ukazovateľov) a stanovovať hodnoty merateľných ukazovateľov. Keďže merateľné ukazovatele projektu musia byť dosiahnuté a ich nedosiahnutie je spojené s finančnou korekciou, resp. môže viesť až k nevyplateniu dotácie, je nevyhnutné, aby hodnoty merateľných ukazovateľov stanovil odborník a nie žiadateľ.
Odborníkom sa často nechce venovať „nejakým prílohám k projektu“, pretože to nie je v ich štandardnej náplni práce a žiadateľa odbijú s tým, že si potrebné údaje do príloh vie dočerpať z projektovej dokumentácie a energetického auditu. V praxi sa pomerne často stretávame s neochotnými projektantmi a audítormi. Avšak to, čo je pre nich dennou rutinou, je pre laika (starostu, pracovníčku obecného úradu, projektového manažéra…) spleť neznámych pojmov. Zo skúsenosti musíme povedať, že každý projekt, kde boli merateľné ukazovatele stanovené dedukciou odborne nespôsobilých osôb, resp. odborníci iným spôsobom podcenili svoje úlohy, sa buď ani nedostal do fázy schválenia alebo sa stretol s problémami vo fáze realizácie.
Z uvedeného je zrejmé, že ešte nie sme ani pri písaní žiadosti o dotáciu a už je potrebné zohľadňovať podmienky výzvy, v rámci ktorej sa subjekt o dotáciu uchádza. Pri písaní projektu je nevyhnutné, aby projektový manažér (osoba poverená vypracovaním projektu) už mal k dispozícii PD a energetické posúdenie, pretože tieto dokumenty predstavujú základné informačné zdroje k zostaveniu projektu. Niekedy sa záujemcovia o dotáciu zapoja do výzvy na poslednú chvíľu, nemajú k dispozícii kvalitné podklady, čo by sme mohli prirovnať k stavaniu domu na slamených základoch. Každý projekt pozostáva zo žiadosti o dotáciu a cca 5 – 15 príloh, pričom informácie vo všetkých podkladoch musia byť vo vzájomnom súlade, nesmú sa vylučovať a ak je nejaký údaj použitý v podkladoch viacnásobne, musí byť všade rovnaký.
Pri tvorbe projektu na poslednú chvíľu sa môže ľahko stať, že dôležitý údaj nebude dostupný, bude nesprávne odhadnutý alebo bude v rozpore so zvyškom projektu, prípadne podmienkami výzvy. Niektoré výzvy ustanovujú ako podmienku predložiť spolu so žiadosťou o dotáciu už aj právoplatné stavebné povolenie a vyjadrenie odboru starostlivosti o životné prostredie, že projekt nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a sústavu chránených území NATRUA2000. Pretože vyhotovenie týchto dokumentov má svoju postupnosť a platia tu zákonné lehoty, zostavenie komplet projektu pár dní/týždňov pred termínom v tomto prípade ani nie je možné.
Projekty na zateplenie budov – aj keď v praxi ich bolo zrealizovaných už nespočetne veľa – pre väčší počet potrebných odborníkov radíme medzi náročnejšie projekty z dôvodu náročnejšieho manažmentu, objektívnej neschopnosti projektového manažéra/žiadateľa odkontrolovať si správnosť odborných údajov a potreby informačného zosúladenia väčšieho množstva údajov, príloh, podkladov.
Autor: Ivana Oravcová
Foto: Pexels