Politika rozvoja vidieka je stále dôležitejšou zložkou Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podporuje udržateľný rozvoj vo vidieckych oblastiach Európy a zaoberá sa ekonomickými, sociálnymi a ekologickými problémami. Viac ako polovica obyvateľov EÚ žije na vidieku, ktorý pokrýva 90 % územia EÚ. LEADER je novátorský prístup v rámci politiky rozvoja vidieka EÚ.

Od svojho spustenia v roku 1991 sa iniciatíva LEADER snaží poskytnúť vidieckym spoločenstvám v EÚ metódu na zapojenie miestnych partnerov do riadenia budúceho rozvoja ich oblasti. Cieľom prístupu LEADER je podporovať obyvateľov vidieckych oblastí, aby na základe vzájomnej spolupráce na báze partnerstva prekonali nové problémy, ktorým vidiecke oblasti čelia, aby sa zamysleli nad dlhodobým potenciálom svojich oblastí a implementovali spoločne vytvorené integrované, vysoko kvalitné a originálne stratégie trvalo udržateľného rozvoja svojho územia. Prístup LEADER vyvolal veľký záujem v EÚ a ovplyvňoval vnútroštátne, regionálne a miestne správy a politiky svojou schopnosťou zaoberať sa problémami rozvoja prostredníctvom nových foriem partnerstiev a prepojených činností. Jedným z týchto partnerstiev predstavuje „miestna akčná skupina“ (MAS)[1], verejno-súkromné partnerstvo[2], ktoré vzniká ako inštitucionalizované partnerstvo verejného a súkromného sektora vrátane občianskeho a neziskového, ktoré pôsobia na určitom území a má za úlohu identifikovať a zrealizovať stratégiu miestneho rozvoja, rozhodovať o prideľovaní svojich finančných prostriedkov a riadiť ich.

Najvýraznejším znakom LEADERu je prístup zdola nahor (bottom-up). Podľa tohto prístupu by mali byť politiky vidieka koncipované a realizované spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje potrebám spoločenstiev, ktorým slúži. Jedným zo spôsobov jeho zabezpečenia je vyzvať miestnych aktérov, aby prevzali vedenie a zúčastňovali sa na rozvoji.

MAS účinne stimulujú aj udržateľný rozvoj, pretože:

• zhromažďujú a kombinujú dostupné ľudské a finančné zdroje z verejného sektora, súkromného sektora, občianskeho a dobrovoľného sektora;
• združujú miestnych hráčov okolo kolektívnych projektov a akcií, do ktorých je zapojených viacero sektorov, aby získali synergie, spoločné vlastníctvo a kritickú masu potrebnú na zlepšenie hospodárskej konkurencieschopnosti oblasti;
• posilňujú dialóg a spoluprácu medzi rôznymi aktérmi vidieka, ktorí majú často málo skúseností so spoluprácou, znižovaním potenciálneho konfliktu a uľahčovaním diskutovaných riešení prostredníctvom konzultácie a diskusie;
• prostredníctvom interakcie medzi rôznymi partnermi uľahčujú procesy adaptácie a zmeny v sektore poľnohospodárstva (napr. kvalitné výrobky, potravinové reťazce), integráciu environmentálnych problémov, diverzifikáciu vidieckej ekonomiky a kvalitu života;
• zvyšujú informovanosť, odbornú prípravu, účasť a mobilizáciu miestneho obyvateľstva na identifikáciu silných a slabých stránok oblasti.

Výhody členstva obci v MAS:

• sieťovanie umožňuje výmenu informácií a skúseností a podporuje zavádzanie inovácií:
  • vytvára mosty medzi aktérmi vidieckeho rozvoja,
  • zabezpečuje výmenu informácií a umožňuje stretávanie sa nových ľudí, ktorí pracujú na rovnakej téme,
  • umožňuje nachádzať spoločné riešenia problémov, o ktorých si mysleli, že ich nikto iný nemá;
• zaistenie recipročného procesu poznatkov a skúseností medzi členmi MAS;
• podporovanie spolupráce s ďalšími MAS, ktoré vo vidieckom priestore chcú používať metódu LEADER;
• zastupovanie a prerokúvanie oprávnených záujmov všetkých zúčastnených strán;
• vytváranie prostredia pre spoluprácu a vzájomnú pomoc;
• propagovanie a rozširovanie skúseností a príkladov dobrej praxe;
• podporovanie a rozvíjanie spolupráce a partnerstva obyvateľov vidieka, zástupcov obcí a miest, zástupcov neziskového sektora, ako aj ostatných mikro, malých a stredných podnikateľov pôsobiacich na vidieku;
• spolupráca s Národnou sieťou rozvoja vidieka, riadiacim a platobným orgánom pre Program rozvoja vidieka SR a ostatnými zložkami štátnej správy a samosprávy;
• zabezpečovanie rozvojových dokumentov, vzdelávanie a informačné aktivity pre rozvoj vidieka;
• organizovanie seminárov, workshopov, konferencií a ďalších odborných stretnutí;
• možnosť čerpania dotácií z dotačného programu LEADER, ktorý je určený výlučne pre MAS.

Nevýhody členstva obci v MAS:

• nenaplánovaný rozvoj územia a nedostatok financií na rozvoj obcí a regiónu;
• ekonomicky slabo rozvinuté podnikanie;
• slabá spolupráca a komunikácia v území, nesystematická starostlivosť o sociálne slabých a nezamestnaných;
• finančnou nevýhodou z pohľadu obcí je hradenie členských príspevkov obcami;
• Inštitút hospodárskej a environmentálnej politiky uvádza nevýhodu v nedostatočnej informovanosti o možnostiach a službách MAS a problém vidí taktiež v administratívnej náročnosti pre neskúsených žiadateľov;
• neefektívna spolupráca verejného a súkromného sektora;
• veľmi dlhé a niekedy netransparentné procesy hodnotenia projektov;
• obmedzená skupina konečných žiadateľov alebo príjemcov;
• rovnaké finančné alokácie pre každú MAS bez ohľadu na potenciál MAS;
• prevažná časť dotácií (finančnej pomoci) bola distribuovaná vo verejnom sektore;
• MAS má tiež zložitú organizačnú štruktúru, z čoho vyplýva komplikovanejšia koordinácia medzi subjektmi verejného a súkromného sektora, preto majú MAS vyššie nároky na management.

V podmienkach Slovenska sa miestnou akčnou skupinou môžu stať občianske združenia, ktoré budú na základe hodnotenia stratégií rozvoja vybrané Ministerstvom pôdohospodárstva SR a bude im udelený Štatút MAS. Podľa Národnej siete rozvoja vidieka bolo na Slovensku schválených 29 miestnych akčných skupín MP SR pre obdobie implementácie PRV SR 2007 – 2013. Priemerný počet členov v „maskách“ bol 46 a najvyšší počet založenia miestnych akčných skupín bol v roku 2007 a 2008. Najčastejším dôvodom založenia MAS bolo zvýšenie spolupráce a regionálneho rozvoja, a tiež rozvoj miestneho potenciálu a zlepšenie kvality vidieckeho života. Ako dôvod uviedli členovia aj možnosť financovania vidieka prostredníctvom prístupu LEADER – osi 4 v rámci Programu rozvoja vidieka SR.

Práve z dôvodu vidiny čerpania finančných prostriedkov sa stalo, že verejný a súkromný sektor bol spolu v MAS len z dôvodu formálnej povinnosti a nie z dôvodu dosiahnutia spoločných cieľov. Toto partnerstvo by sa malo hodnotiť na začiatku a oba sektory by mali preukázať svoje spoločné záujmy.  Mnohé MAS však nereflektovali skutočné potreby oblasti, pre ktorú boli vytvorené. Niektorým chýbala stratégia rozvoja, čo malo za následok nízku aktivitu MAS. Pozornosť pri koncipovaní stratégie by pritom MAS mali venovať hlavným cieľom stanoveným v stratégiách rozvoja a snažiť sa ich pravidelne vyhodnocovať, ak sa dosiahli. Počas procesu hodnotenia projektov by mala byť pozornosť zameraná na kvalitu obsahu, a nie na formálnu stránku, čo je typické pre štrukturálne fondy EÚ, kde najdôležitejším faktorom je formálna stránka projektovej žiadosti a nie kvalita obsahu. V dôsledku uvedenej skutočnosti neboli financované mnohé projekty, v ktorých sa našli formálne chyby. Samozrejme, na druhej strane treba dodať, že počas predchádzajúceho programového obdobia bolo podporených množstvo dobrých projektov, ktoré mali pozitívny dopad na svoj región.

Pre obdobie 2014 – 2020 Pôdohospodárska platobná agentúra[3] vyhlásila Výzvu na predkladanie žiadostí o schválenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou a udelenie štatútov miestnych akčných skupín (ŽoSS MAS), pre opatrenie 19 – Podpora na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER a podopatrenie 19.2 – Podpora na vykonávanie operácií v rámci stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou. Dátum vyhlásenia výzvy bol 03. 02. 2016 a dátum uzavretia výzvy bol 29. 02. 2016. Hodnotenie žiadostí sa začalo posledným dňom na doručenie žiadostí a končí dňom vydania rozhodnutia o schválení alebo neschválení udelenia štatútu MAS. Výber Žiadostí o schválenie stratégií MAS bude uskutočnené výberovou komisiou zriadenou hlavným orgánom zodpovedným za koordináciu prípravy a implementácie CLLD na národnej úrovni, a to Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z pozície riadiaceho orgánu pre PRV 2014 – 2020.

Každá miestna akčná skupina musí spĺňať základné podmienky týkajúce sa partnerstva, územia pôsobnosti a stratégie rozvoja:

• Pre pôsobnosť miestnych akčných skupín je oprávnené celé vidiecke územie SR.
• Počet obyvateľov na území MAS musí byť vyšší ako 10 000 obyvateľov a nesmie prekročiť 150 000 obyvateľov. Hustota obyvateľstva územia MAS nesmie presiahnuť 150 obyv./km². Minimálny počet obcí tvoriacich MAS je 7.
• Z podpory sú vylúčené obce nad 20 000 obyvateľov a samostatné mestské časti nad 5 000 obyvateľov ako koneční prijímatelia, tieto ale môžu byť členmi MAS.
• MAS musí mať vypracovanú stratégiu miestneho rozvoja s jasne formulovanými prioritami, opatreniami, ktoré budú prispievať k podpore miestneho rozvoja.
• Územie, na ktoré sa vzťahuje stratégia, musí pokrývať súvislé vidiecke územie, ohraničujúce katastre všetkých zahrnutých obcí v rámci územia žiadajúceho o podporu, ktoré je sformované na princípe spoločného záujmu.

Minimálna výška podpory (fixná zložka) na jednu ŽoSS MAS je 2 800 000 EUR a maximálna výška podpory (fixná a variabilná zložka) je v menej rozvinutom regióne 4 000 000 EUR (zdroje EÚ a štátny rozpočet) vo viac rozvinutom regióne je 3 500 000 EUR (zdroje EÚ a štátny rozpočet). Uvedená maximálna výška podpory zahŕňa aj výdavky na chod MAS a animácie. Celkové náklady na chod MAS a animácie (náklady na oživenie) nesmú presiahnuť 20 % celkových nákladov, ktoré vznikli v rámci implementácie stratégie CLLD. Vzhľadom na multifondový charakter stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou je financovanie z dvoch fondov: Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka prostredníctvom PRV a Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020.

Prax ukázala, že všetky miestne akčné skupiny si nezaslúžia rovnaký objem finančnej podpory. MAS s vysokým potenciálom alebo s kvalitnejším strategickým plánom, by mala dostať väčšiu podporu ako slabšie MAS. Výzvy na podávanie projektov, ktoré MAS vyhlasujú, sa od roku 2007 do 2013 orientovali hlavne na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, na budovanie cyklotrás, športových ihrísk, na obnovu obcí, respektíve rekonštrukciu kultúrnych domov, či miestnych komunikácií.

[1] Zloženie členov musí byť vyvážené a reprezentatívne a musí odrážať podmienky  nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 a vykonávacieho nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 – zástupcovia súkromného sektora, vrátane občianskeho a neziskového, musia byť zastúpení s min. 50 % všetkých rozhodujúcich hlasov a zástupcovia verejného sektora s max. 50 % všetkých rozhodujúcich hlasov, a to počas celého obdobia implementácie stratégie.

[2] Partnerstvo je potrebné zaregistrovať ako neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z.) alebo občianske združenie (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov).

[3] V zmysle ustanovení § 17 v súvislosti s § 13, zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s platnou Príručkou pre žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z PRV.

Autor: Andrea Wisterová, Foto: Little Visuals

Zdroje:

• Miestne akčné skupiny typu LEADER a tvorba stratégií sociálno-ekonomického rozvoja vidieka, VOKA 2006, Jela Tvrdoňová
• Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, http://www.mpsr.sk/indexphp?navID=47&sID=43&navID2=286
• Místní akční skupiny – subjekt místního rozvoje. Institut hospodářské a environmentální politiky, http://ihep.cz/?p=861
• Nariadenie Rady ES č. 1698/2005 z 20. 9. 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD), http://europa.eu.int
• Národná Sieť Slovenských Miestnych Akčných Skupín
• Program rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2014 – 2020
• Operačný manuál pre miestne akčné skupiny, LRDP KANTOR Ltd. v spolupráci s EuroConsulting s.r.o.
• Outline of Indicative Ideas for the 2nd Year Annual Work Programme of the EN RD Contact Point, with Special Reference to LEADER Haris Martinos, http://enrd.ec.europa.eu/enrd-static/fms/pdf/0BD7CFE2-E4E1-EEF9-4BB9-6EEA93CAEA9A.pdf
• Pončíková I., Mikroregiony x MAS: Přínosy a nevýhody pro obce, Fond mikroprojektov, Brno, 2015
• Prístup LEADER: Základný sprievodca Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev 2006, 23 s., ISBN 92-79-02058-7
• Výzva na predkladanie žiadostí o schválenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou a udelenie štatútov miestnych akčných skupín, číslo výzvy: 18/PRV/2016